Protected landscape area Vihorlat

Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov. Sopečná činnosť prebiehala vo Vihorlate v období pred 15 mil. rokmi a doznievala pred 9 mil. rokmi. Geologicky väčšina územia patrí ku neovulkanitom Vihorlatských vrchov. Kráterové časti stratovulkánu sa nachádzajú v oblasti jazera Morské oko a v pramenných oblastiach Porubského potoka. Vystupujú tu najmä andezity a ich vulkanoklastické ekvivalenty. Na ochranu sopečného pohoria Vihorlat bola v roku 1973 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Svojou rozlohou patrí medzi naše najmenšie veľkoplošné chránené územia. Vlastná výmera chránenej krajinnej oblasti (ďalej len CHKO) predstavuje 4383 ha, ochranné pásmo 25 350 ha. Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedľou v rámci vegetačnej stupňovitosti lesné spoločenstvá. Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bleduľa jarná karpatská, telekia ozdobná, prilbica chlpatoplodá a iné. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr. soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi. Vplyv Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát sa prejavuje aj v zložení živočíšstva Vihorlatu. Podľa doterajších poznatkov sa v oblasti vyskytuje vyše 2000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj takmer 100 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sova dlhochvostá. Veľkým bohatstvom vihorlatských lesov je prítomnosť šeliem – vlka, rysa, mačky divej a vydry.

 

Sninský kameň (1005 m n.m.) sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Je to vyvrelinový andezitový útvar, ktorý sa skladá z dvoch skalných útvarov a to plošne menšieho ale vyššieho Malého Sninského kameňa (1005 m n. m.) a nižšieho ale plošne väčšieho Veľkého Sninského kameňa (998 m n. m.). Obe skalnaté bralá, z ktorých sú nádherné panoramatické pohľady na severnú a južnú stranu, sú prístupné turistom pomocou železných schodov. Veľkú pozornosť si zasluhuje svojím vzhľadom, ale aj pestrosťou flóry. Na jeho južnej, prehriatej strane môžeme nájsť celý rad druhov exotermnej flóry ako je kostrava ovčia, kostrava vihorlatská, vudsia skalná, slezník severný, ale aj plamienok alpínsky – naša jediná domáca liana. Na severnej strane sa nachádza flóra horských bučín. Sninský kameň je chránený ako prírodná pamiatka, ktorá bola vyhlásená v roku 1982 na výmere 5,52 ha. Eróziou po ukončenej sopečnej činnosti sa okrem Sninského kameňa vytvorili i ďalšie početné skalné útvary, z ktorých sú najznámejšie Janíčkova skala a Skalné mesto pod Nežabcom. Sninský kameň je častým turistickým cieľom a je križovatkou turistických chodníkov, ktoré sem vedú z obce Zemplínske Hámre (po zelenej značke), zo Sniny cez Rovienky (po modrej značke), ako aj hrebeňa pohoria. Cez sedlo Tri table (825 m n. m.) je napojenie k Morskému oku a k obci Remetské Hámre, východným smerom na Nežabec (1 023,4 m n. m.) a obec Podhoroď. Od Morského oka sem vedie aj náučný chodník.

 

Motrogon (1 017,9 m n. m.) je vrch so suťovými svahmi s prirodzeným porastom bukovej javoriny, ploché časti územia sú vyplnené rašeliniskami s výskytom významných druhov rastlín, ako sú kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), páperovník pošvatý (Eriophorum vaginatum), vzácna skopólia kranská (Scopolia carniolica) a iné. Súčasťou NPR je aj jazierko Kotlík o výmere 1,03 ha a rašelinisko Hypkaňa o výmere 2,09 ha, ktoré vznikli zosuvom sopečných hornín a sú v rôznom štádiu zániku. Motrogon je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu na ploche 60,63 ha od roku 1980. Juhovýchodným okrajom NPR prechádza od Sninského kameňa turistická trasa (červená značka) do obce Remetské Hámre.

Morské oko je najpozoruhodnejším jazerom v komplexe sopečného pohoria a radí sa aj k najkrajším prírodným jazerám v Karpatoch a na Slovensku. Nachádza sa v nadmorskej výške 618 m n.m., rozloha vodnej plochy je 13,8 ha, maximálna hĺbka 25,1 m. V súčasnosti prebieha proces jeho urýchleného prirodzeného starnutia zapríčinený kolísaním hladiny v priebehu roka aj zmenou zloženia ichtyofauny. Za národnú prírodnú rezerváciu je vyhlásené od roku 1984 z dôvodu ochrany biologických hodnôt jazera, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev nachádzajúcich sa na jej území. Súčasťou ochrany sú aj pôvodné porasty bukového lesa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami typickými pre podložie z vyvretých hornín. Celková rozloha NPR je 108,48 ha. Jazero je dostupné od sedla Tri table (825 m n. m.) po turistickom chodníku (modrá značka), tiež z opačnej strany asfaltovou cestou po záchytné parkovisko. Okolo Morského oka vedie aj náučný chodník.

Malé Morské Oko je hradené jazero, ktoré vzniklo zosuvnými procesmi v prostredí sopečných hornín. Rozloha vodnej plochy je 0,4 ha, maximálna hĺbka 4 m. Je jedným z najlepšie zachovaných jazier vo Vihorlatských vrchoch s výskytom raka riečneho, s dobre pozorovateľným procesom prirodzeného starnutia jazera, ktoré postupne zarastá a prejavuje sa proces rašelinenia. Prírodnou pamiatkou je od roku 1992 s celkovou rozlohou PP 2,06 ha. Leží západne od Morského oka, odkiaľ je prístupné po turistickom chodníku (žltá značka).

Územie terajšej CHKO Vihorlat malo veľký význam už v minulosti, a to najmä z hľadiska baníckeho a železiarskeho. Železná ruda bola objavená na severozápadnom úpätí Sninského kameňa už v roku 1819, kde sa aj ťažila, o čom svedčia haldy hlušiny, ktorú možno nájsť na trase náučného chodníka. Neskoršie sa ťažilo aj na Mochnatom vrchu pri obci Remetské Hámre. Potrebná prísada na výrobu železa sa získavala ťažbou neďaleko od Morského oka. Železiarne boli vybudované v Zemplínskych Hámroch aj Remetských Hámroch. Pracovnou príležitosťou tunajšieho obyvateľstva boli vždy aj lesy, drevo z ktorých bolo približované na miestne píly viacerými úzkokoľajovými železnicami. O všetkých osobitostiach prírody ale aj zaujímavostí z histórie pútavo informujú náučné chodníky vybudované v CHKO Vihorlat.

 

Náučné chodníky v CHKO Vihorlat

 

Náučný chodník Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky

Východisko: Snina, Morské oko, Sninské rybníky

Trasa: 3 okruhy: 1. okruh Morské oko – okruh (panely 1- 4), 2. okruh Morské oko – Sninský kameň (panely 5-6), 3. okruh Sninský kameň – Sninské rybníky (panely 7-10) Dĺžka: 1. okruh 4 km, 2. okruh 4 km, 3. okruh 8 km, prevýšenie 487 m Počet zastávok: 10

Zastávky/Názvy informačných panelov: 1. Základné údaje CHKO Vihorlat, 2. Geológia územia a Morské oko, 3. Život v Morskom oku, 4. Les a lesné hospodárstvo, 5. Lesné spoločenstvá, 6. Sninský kameň, 7. Rastlinstvo a živočíšstvo CHKO Vihorlat, 8. História baníctva a hutníctva, 9. Les v krajine, 10. Všeobecné údaje

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické Typ chodníka: samoobslužný, obojsmerný, peší, letný, časť zimný Náročnosť terénu: nenáročný, 2. okruh stredne náročný Nadväznosť na turistickú značku: na niektorých úsekoch je trasa súbežná s modrou a červenou turistickou značkou

Aktuálny stav: mnohé informačné panely sú už nekvalitné

Kontakt: Správa CHKO Vihorlat, Fraňa Kráľa 1, 07101 Michalovce, Tel.: 056 6423275

 

Náučný chodník Remetské Hámre – Morské oko

Východisko: Remetské Hámre Trasa: Remetské Hámre – parkovisko pod Morským okom – Morské oko Dĺžka: 8 km, prevýšenie 230 m Čas prechodu: 2,5 hod. Počet zastávok: 7

Zastávky/Názvy informačných panelov: 1. Základné údaje, 2. História obce Remetské Hámre, 3. História železnice vo Vihorlate, 4. História baníctva a železiarstva, 5. Vodstvo CHKO Vihorlat, 6. Rastlinstvo a živočíšstvo CHKO Vihorlat

Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické, samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší, aj cyklochodník, letný, zimný Náročnosť terénu: nenáročný Nadväznosť na turistickú značku: modrá značka

Kontakt: Správa CHKO Vihorlat, Fraňa Kráľa 1, 07101 Michalovce, Tel.: 056 6423275

Aktuálny stav: informačné panely sú v zlom technickom stave

 

 

Lesnícky náučný chodník Morské oko

Východisko: Morské oko Trasa: okolo Morského oka, začiatok pri turistickom chodníku na Sninský kameň, koniec na začiatku NCH Morské oko – Sninský kameň

Dĺžka: 2,5 km, prevýšenie 60 m

Počet zastávok: 9

Nadväznosť na turistickú značku: modrá značka

Kontakt: Lesy SR Odštepný závod Sobrance, Tel.: 056 652 2275, e-mail: lesysb@lesy.sk

Aktuálny stav: náučný chodník je v dobrom stave, sú na ňom aj praktické ukážky zariadení na prácu v lese, napr. približovanie dreva rižňovaním, premostenia lesnej železničky, ukážka mile, a pod.